Ako mám investovať 10 tisíc EUR?

V prvom rade si povedzme popravde, že ak sú to vaše jediné úspory, nijako. Držte ich na bankovom účte, ideálne mimo bežného účtu, aby ste nemali nutkanie na ne siahať. Čože? Áno, presne tak. Väčšina Slovákov nemá vytvorenú dostatočnú železnú rezervu pre prípad zásadných životných problémov či výpadkov príjmu. Nebuďte súčasťou väčšiny. Táto suma vás dokáže až niekoľko mesiacov chrániť pred nepriaznivým osudom. Taká osobná finančná „pristávacia dráha“. Nie je dobré s ňou priveľmi riskovať, či obmedziť si svoj prístup k týmto peniazom.

Tu by sme mohli aj skončiť, pretože podľa dostupných štatistických údajov majú Slováci našetrené v priemere iba 13 300 eur, takže im zjavne na poriadne investovanie nevychádza. Vy však vravíte, že máte „pristávaciu dráhu“ vyriešenú a tých 10 000 chcete investovať, aby sa neznehodnocovali vplyvom inflácie? Aj za cenu určitého rizika, veď iba risk je zisk? Ok, tak to je iná vec. Poďme si teda povedať v jednoduchosti aké sú možnosti.

Vklady v bankách a nástroje peňažného trhu

Tu nie je veľmi čo riešiť. Nedá sa to nazvať investovaním, pretože úrokové sadzby na týchto produktoch sú spravidla extrémne nízke a nedokážu kompenzovať infláciu. Ak chcete pocit istoty, tak v poriadku, ale inak to nedáva zmysel. Zámerne hovoríme iba o pocite, pretože sú tam takisto riziká, najmä kreditné riziko a/alebo riziko nedostupnosti prostriedkov v prípade potreby. Tieto aktíva sú vhodné iba na krátkodobé ukladanie prostriedkov a tvorbu finančnej rezervy.

Akcie

Môžete si kúpiť akcie nejakých firiem na burze. Stačí si otvoriť majetkový účet u obchodníka s cennými papiermi a pustiť sa do obchodovania. Alebo si kúpiť nejaké akciové fondy. Hoci kolíšu na cene, spravidla v dlhodobom horizonte solídne rastú a niekedy vyplácajú aj dividendy. Keď to človek ovláda, dá sa na nich pekne zarobiť. Horšie je, ak nie ste expert a nemáte kopec času. Zostávajú dve možnosti, a to nechať to odborníkov robiť aktívne alebo pasívne.

Aktívna správa znamená, že manažér sa aktívne stará o Vaše investície (napríklad vo fonde) a nakupuje či predáva akcie podľa svojho uváženia, podľa vopred určených pravidiel a/alebo svojich skúseností. Pasívna správa znamená, že manažér vo fonde (portfóliu) iba kopíruje zloženie a výnos určitého burzového indexu, a nič aktívne nerieši. 

Dlhodobé štúdie výnosov na finančných trhoch naznačujú, že pasívny prístup je výnosnejší. Aktívni manažéri akciových portfólií majú veľký problém dlhodobo porážať indexy. Plus majú aktívne riadené akciové fondy spravidla troj- až päťnásobné priebežné poplatky za správu, typicky od 1,5% ročne do 3,5% ročne, zatiaľ čo pasívne indexové fondy stoja na správcovských poplatkoch spravidla do 1% ročne. Ťažšie sa však zháňajú, pretože ich bežne v banke či u sprostredkovateľa nekúpite. Prečo? Keďže indexové fondy majú nižšie poplatky, platia aj menej sprostredkovateľom a tí sú menej motivovaní ich ponúkať. 

Koľko akcie vynášajú? Je rozumné očakávať dlhodobé priemerné výnosy na úrovni 7-12% ročne, aspoň tak nám to hovorí história. Na tieto výnosy však možno budete musieť čakať aj 10 a viac rokov, krátkodobo ceny akcií môžu totiž veľmi prudko kolísať oboma smermi a zisky aj straty v desiatkach percent v priebehu roka Vás nesmú prekvapovať a znepokojovať.  

Dlhopisy    

Dlhopisy sú príjemné, pretože majú vopred presnejšie stanovený výnos. Napríklad 3% ročne za 5 rokov. Dlžník (emitent), ktorý vydáva cenný papier zvaný dlhopis, sa jeho vydaním zaväzuje zaplatiť majiteľovi v dohodnutom čase istinu a priebežne platiť úroky. Dlhopisy sú spravidla menej rizikové ako akcie z pohľadu výkyvov ich cien, vďaka čomu sú najmä v našich zemepisných šírkach omnoho populárnejšie ako akcie. Ale majú aj svoje tienisté stránky. Ak si takýto cenný papier kúpite, automaticky si zhora fixujete maximálny zisk. Dlhopisy navyše so sebou nesú nezanedbateľné riziko krachu emitenta, t.j. jeho neschopnosti riadne a načas splatiť dlh. Najmä v prípade rizikových firemných dlhopisov môže byť toto riziko väčšie ako riziko cenových výkyvov akciových trhov.   

Ako sa ale vyznať v tom, či je emitent solídny a má schopnosť a ochotu splácať svoj dlh? Je dôležité, aby ste rozumeli, ako dlžník podniká a ako sa mu darí. Transparentnosť a dlhodobá história splácania (ideálne aj v ekonomicky komplikovaných časoch) tiež nezaškodí. Dlhopisy vydávané vo veľkých objemoch mávajú spravidla aj externé hodnotenie kreditnej kvality, t.j. schopnosti splácať.

Nazýva sa rating a udeľujú ho renomované ratingové agentúry. Ideálom je takzvaný investičný rating, čo znamená veľmi dobrú schopnosť emitenta splácať dlh. Neexistencia ratingu alebo horší rating automaticky neznamená problém alebo katastrofu, iba sa odporúča vyššia obozretnosť pri investovaní. Rozumný investor bude tým pádom požadovať aj vyšší výnos.

Znie vám to celé komplikovane? Ok, tak si opäť môžete vybrať riešenie, pri ktorom za Vás investujú profesionáli. Rovnako ako pri akciových investíciách, aj pri dlhopisoch si môžete vybrať medzi aktívne riadenými a pasívne riadenými dlhopisovými fondmi. Výber dlhopisovej stratégie je celkovo nie úplne triviálna téma. Je dobré ak Vám radí profesionál, ktorý má aspoň predstavu napríklad o tom, čo to je výnosová krivka a kreditné riziko a aké sú aktuálne trhové podmienky.

Taktiež platí, že vysoké priebežné poplatky fondu sú dobré hlavne pre správcu, a to zvlášť v dnešnej dobre ultranízkych úrokových sadzieb. Pre účely tohto článku ďalej 

Nehnuteľnosti

Na rozdiel od akcií a dlhopisov sú nehnuteľnosti tzv. reálne aktíva. Znamená to, že sa ich viete reálne dotknúť, a nie sú založené iba na dôvere v stabilitu finančného systému. Na rozdiel od akcií a dlhopisov sa však neobchodujú na regulovaných finančných trhoch a s ich obchodovaním sú spojené dosť významné ťažkosti. Vo všeobecnosti vyžadujú vlastníctvo významného objemu prostriedkov, nie sú jednoducho speňažiteľné v prípade potreby a transparentnosť pri obchodovaní s nimi môže byť problematická.

Výnosy z nehnuteľností plynú z dvoch zdrojov – z príjmu z prenájmu a z nárastu trhovej ceny. Podobne ako pri akciách a dlhopisoch si nehnuteľnosti môžete kúpiť priamo alebo prostredníctvom investície do realitného fondu, v ktorom za Vás investuje odborník.

Priamou investíciou síce teoreticky môžete dosiahnuť vyššie výnosy, ako sa bežne dosahujú vo fondoch, ale potrebujete na to oveľa viac času, peňazí a skúseností. Zároveň obvykle podstupujete oveľa vyššie riziko, pretože investície vo fondoch sú rozložené do viacerých projektov, pričom máloktorý individuálny investor má dostatok prostriedkov na to, aby si z nehnuteľností vybudoval diverzifikované portfólio.

Ak určitý projekt zlyhá (napríklad odíde významný nájomník v administratívnej budove), dobrý správca fondu dokáže výpadok efektívne ustáť a kompenzovať výnosmi z iných projektov.   

Alternatívne aktíva

Do tejto kategórie aktív radím rôzne viac či menej ezoterické veci, ktoré buď nemajú žiadny jednoznačne definovaný výnos a/alebo sú určené predovšetkým pre sofistikovaných investorov. Za aktíva bez definovaného výnosu (a teda čisto špekulatívne) považujem cudzie meny, komodity, kryptomeny a investície do startupov. Okrem toho existujú aj iné potenciálne výnosné exotické možnosti, ako napríklad súkromné pôžičky (napríklad cez peer-to-peer platformy), pohľadávky, zmenky, hybridné cenné papiere a fondy rizikového kapitálu.

Rizikám by ste mali pri investovaní do týchto aktív naozaj veľmi dobre rozumieť. Niekde na pomedzí investície a špekulácie sú zberateľské záležitosti typu umenie, víno, whisky, luxusné autá – veterány a podobne. Ich charakteristickou črtou je problematická speňažiteľnosť. Všeobecne platí, že umiestňovať významnú časť svojich úspor do alternatívnych aktív by ste nemali bez toho, aby ste s tým mali solídne skúsenosti. 

Ako sa z toho vysomáriť

Ak ste sa dočítali až sem, základné kamene máte položené. Treba sa iba rozumne rozhodnúť, akú váhu na jednotlivé kamene naložiť. Finančná teória ale aj sedliacky rozum nám napovedia, že je dobré investície rozkladať do rôznych aktív, t.j. diverzifikovať. Pretože v krízových časoch Vás môže zachrániť, že máte časť úspor napríklad v bezpečných štátnych dlhopisoch, ktoré práve vtedy najviac rastú a chránia hodnotu portfólia.

Keď príde vyššia inflácia, hodí sa mať nehnuteľnosti, ktoré si podržia svoju hodnotu. Ekonomický rozmach je zase živnou pôdou pre akcie. Ak máte všetky úspory iba v jednom type aktív, vyjadrujete tým vlastne pomerne extrémne svoj názor na budúci vývoj ekonomiky. A ak máte všetko na termínovanom vklade, neveríte zrejme ekonomike vôbec a opierate sa iba o silu bankového sektora a Fondu na ochranu vkladov, t.j. štátu. 

Fajn, hovoríte si, čoskoro príde recesia a treba sa nato pripraviť. Problém je, že nikto nedokáže dostatočne spoľahlivo a dlhodobo predvídať budúci ekonomický vývoj, a preto by ste sa o to nemali pokúšať ani vy.  Okrem toho vo výskume orientovanom na finančné trhy v súčasnosti prevláda názor, že je oveľa efektívnejšie byť dlhodobo zainvestovaný ako skúšať trafiť správne obdobie a správne aktíva. Príklad zaujímavej štúdie na túto tému nájdete tu. Ako sa má teda bežný človek zorientovať, keď to ani pre profíkov nie je jednoduchá úloha?

Percento sem, percento tam

Na jednu vec vás musím upozorniť. Nie som certifikovaný finančný poradca. Vychádzam zo svojich dlhoročných skúseností, znalosti finančných trhov a finančnej teórie. Moje rady ale prosím berte aj tak s primeranou rezervou a pred investovaním sa určite poraďte aj s niekým, kto má na poradenstvo licenciu, a je v tejto oblasti znalý a skúsený. Dosť ale bolo disclaimerov, poďme k veci.

Pre lepšie pochopenie, akým spôsobom by ste mali uvažovať nad rozložením váh do jednotlivých aktív, som pripravil veľmi zjednodušený rozhodovací model. Vylúčil som z neho alternatívne aktíva, pretože ich považujem iba za „čerešničku na torte“. Zaradil som tam naopak „bezrizikové“ aktíva. Za také aktíva môžeme v slovenských podmienkach považovať vklady v bankách a štátne dlhopisy, resp. peňažné a dlhopisové fondy zamerané na tieto investície. 

Model vychádza z dvoch dôležitých otázok: 

Aký ste typ investora vo vzťahu k riziku? -> Možné odpovede sú opatrný, rozvážny a odvážny.

Aký je váš investičný horizont (časové obdobie, na ktoré chcete investovať)? -> Možné odpovede sú krátkodobý (povedzme do 2 rokov), strednodobý (2-10 rokov), dlhodobý (10 a viac rokov)

Tabuľku prosím neberte dogmaticky. Ak sa však Vaše investičné portfólio svojim zložením významne líši od portfólia, ktoré Vám v nej vychádza, bolo by možno rozumné začať sa o tieto veci viac zaujímať. Je totiž pravdepodobné, že sa buď pripravujete o potenciálne výnosy alebo naopak podstupujete príliš veľké riziko.

Investor \ Horizont Krátkodobý Strednodobý Dlhodobý
Opatrný Akcie 0%
Bezrizikové aktíva 95%
Nehnuteľnosti 5%
Akcie 10%
Bezrizikové aktíva 70%
Nehnuteľnosti 20%
Akcie 25%
Bezrizikové aktíva 50%
Nehnuteľnosti 25%
Rozvážny Akcie 0%
Bezrizikové aktíva 90%
Nehnuteľnosti 10%
Akcie 25%
Bezrizikové aktíva 50%
Nehnuteľnosti 25%
Akcie 50%
Bezrizikové aktíva 20%
Nehnuteľnosti 30%
Odvážny Akcie 10%
Bezrizikové aktíva 70%
Nehnuteľnosti 20%
Akcie 50%
Bezrizikové aktíva 20%
Nehnuteľnosti 30%
Akcie 80%
Bezrizikové aktíva 10%
Nehnuteľnosti 10%

 

Zdieľať: